Lyžiarsky sprievodca - II. časť
Kibubazin č. 322, 14. januára 2022
Text: Petra Klinar Stražar
Lyžiarsky sprievodca - II. časť
Text: Petra Klinar Stražar
Lyžiarsky sprievodca - II. časť
ZÁKLADNÁ TURNÉ SKLADBA
Kvalitná a premyslene vybraná výbava je základom pre radosť z turistických lyží. Umožnenie prirodzeného a efektívneho kroku pri stúpaní a dobré lyžiarske vlastnosti pri zjazde je cieľom, ktorý sa snažia výrobcovia turistických lyžiarskych potrieb dosiahnuť vývojom. Základnou výbavou, bez ktorej si dnes nevieme predstaviť turistické lyžovanie, sú lyže, viazanie, topánky, skiny a palice. 
(Foto: Sandi Bertoncelj)
Lyže
Dnes sa turistické lyže výrazne líšia od klasických skialpinistických lyží. Menšia hmotnosť, väčšia šírka lyže, odlišná konštrukcia a tuhosť lyží sú hlavné oblasti rozdielov.
Pri výbere nových lyží je dobré si najprv odpovedať na otázku, aký typ skitouringu chcete robiť najviac. Ak koketujeme s rýchlym stúpaním a pretekmi, poobzeráme sa po ľahkých, užších a kratších lyžiach. Na druhej strane vyznávači „freeridu“ prisahajú na dlhé, široké a následne aj ťažšie lyže.

(Foto: Rok Vovk)
Technológia...
Hlavným materiálom na výrobu lyží je drevo. Potrebujeme obrubník z každej strany a máme lyžu. Zhruba povedané, je to pravda, ale nie je to také jednoduché. Do vývoja lyží sa investuje veľa energie a takmer každý rok prináša nejaké nové vylepšenie.
Skok vo vývoji, ktorý mal najväčší vplyv na turistické lyžovanie za posledných desať rokov je? .... Rezbárstvo. Odpoveď nie je správna. Ide o takzvaného „Rockera“. Myšlienka zvýšenej prednej časti lyže bola inšpirovaná vodným lyžovaním. Dnes už poznáme mnoho implementácií a rôzne označenia zo strany výrobcov narobili poriadny zmätok. Zhruba povedané, všade je mierne vyvýšená a teda menej agresívna predná, niekedy aj zadná časť lyže. Táto technológia zlepšuje predovšetkým vztlak lyží v snehu. Zároveň sa obrubníky v prednej časti tak agresívne „nechytajú“ a aj dlhšie lyže sa stávajú ovládateľnejšie. Preto je dnes priemerná turistická lyža podstatne dlhšia a širšia ako pred pätnástimi rokmi.

(Foto: Výmena vonkajšieho výstroja)
Šírka, dĺžka, hmotnosť
Koľko váhy máte pod topánkou je jednou z najčastejších otázok, keď sa dvaja turistickí lyžiari rozprávajú. Je to šírka lyže v jej najužšej časti, ktorá je tesne pod stredom lyžiarskej topánky. Táto šírka tiež najlepšie určuje jeho účel. Lyže na klasickú turistiku majú šírku pod topánkou od 85 mm do 100 mm. Menšia šírka osloví tých, ktorí by chceli rýchlo stúpať. Širšia poteší lyžiarov, ktorí vsádzajú viac na hľadanie prašanu a pôžitky zo zjazdu. Zlatá stredná cesta je teda okolo 90 mm.
Ideálna dĺžka modernej turistickej lyže bude blízka našej výške, (+/- 5 cm), ak sme „klasický“ turistický lyžiar. S touto dĺžkou získame lyžu s dobrým nadnášaním v čerstvom snehu. Na druhej strane jeho hmotnosť (cca 1100-1400 g) nebude príliš veľká a pri výstupe nás nadmerne neunaví. Stabilita a tuhosť budú stačiť na mierne rýchlosti pri klesaní. Freeride zvyčajne znamená túžbu po väčšej rýchlosti, ešte lepšom vztlaku a väčšej tvrdosti a odozve na tvrdšom a strmšom teréne. Takáto lyža bude väčšinou dlhšia ako naša výška (+5/+10 cm) a samozrejme ťažšia (1500 g a viac). Lyže na turistické lyžiarske preteky dnes váži okolo 700 g. Lyžiarske kvality sú tu zatienené túžbou udržať váhu čo najnižšiu. Ani pri iných lyžiach, ktorých váha je do jedného kila, nie je pôžitok z lyžovania na prvom mieste. Ale takéto lyže sú výborné na rýchle stúpanie. Väčšinou ich volíme o niečo kratšie, ako je naša výška. To nám uľahčuje aj otočky pri stúpaní.

(Foto: Čierne vrany)
Pri výbere nových lyží je dobré si najprv odpovedať na otázku, aký typ skitouringu chcete robiť najviac. Ak koketujeme s rýchlym stúpaním a pretekmi, poobzeráme sa po ľahkých, užších a kratších lyžiach. Na druhej strane vyznávači „freeridu“ prisahajú na dlhé, široké a následne aj ťažšie lyže.

(Foto: Rok Vovk)
Technológia...
Hlavným materiálom na výrobu lyží je drevo. Potrebujeme obrubník z každej strany a máme lyžu. Zhruba povedané, je to pravda, ale nie je to také jednoduché. Do vývoja lyží sa investuje veľa energie a takmer každý rok prináša nejaké nové vylepšenie.
Skok vo vývoji, ktorý mal najväčší vplyv na turistické lyžovanie za posledných desať rokov je? .... Rezbárstvo. Odpoveď nie je správna. Ide o takzvaného „Rockera“. Myšlienka zvýšenej prednej časti lyže bola inšpirovaná vodným lyžovaním. Dnes už poznáme mnoho implementácií a rôzne označenia zo strany výrobcov narobili poriadny zmätok. Zhruba povedané, všade je mierne vyvýšená a teda menej agresívna predná, niekedy aj zadná časť lyže. Táto technológia zlepšuje predovšetkým vztlak lyží v snehu. Zároveň sa obrubníky v prednej časti tak agresívne „nechytajú“ a aj dlhšie lyže sa stávajú ovládateľnejšie. Preto je dnes priemerná turistická lyža podstatne dlhšia a širšia ako pred pätnástimi rokmi.

(Foto: Výmena vonkajšieho výstroja)
Šírka, dĺžka, hmotnosť
Koľko váhy máte pod topánkou je jednou z najčastejších otázok, keď sa dvaja turistickí lyžiari rozprávajú. Je to šírka lyže v jej najužšej časti, ktorá je tesne pod stredom lyžiarskej topánky. Táto šírka tiež najlepšie určuje jeho účel. Lyže na klasickú turistiku majú šírku pod topánkou od 85 mm do 100 mm. Menšia šírka osloví tých, ktorí by chceli rýchlo stúpať. Širšia poteší lyžiarov, ktorí vsádzajú viac na hľadanie prašanu a pôžitky zo zjazdu. Zlatá stredná cesta je teda okolo 90 mm.
Ideálna dĺžka modernej turistickej lyže bude blízka našej výške, (+/- 5 cm), ak sme „klasický“ turistický lyžiar. S touto dĺžkou získame lyžu s dobrým nadnášaním v čerstvom snehu. Na druhej strane jeho hmotnosť (cca 1100-1400 g) nebude príliš veľká a pri výstupe nás nadmerne neunaví. Stabilita a tuhosť budú stačiť na mierne rýchlosti pri klesaní. Freeride zvyčajne znamená túžbu po väčšej rýchlosti, ešte lepšom vztlaku a väčšej tvrdosti a odozve na tvrdšom a strmšom teréne. Takáto lyža bude väčšinou dlhšia ako naša výška (+5/+10 cm) a samozrejme ťažšia (1500 g a viac). Lyže na turistické lyžiarske preteky dnes váži okolo 700 g. Lyžiarske kvality sú tu zatienené túžbou udržať váhu čo najnižšiu. Ani pri iných lyžiach, ktorých váha je do jedného kila, nie je pôžitok z lyžovania na prvom mieste. Ale takéto lyže sú výborné na rýchle stúpanie. Väčšinou ich volíme o niečo kratšie, ako je naša výška. To nám uľahčuje aj otočky pri stúpaní.

(Foto: Čierne vrany)
Kravaty
U turistického lyžiarskeho viazania môžete v niekoľkých krokoch prepínať medzi voľnou pätou lyžiarskej topánky, ktorá umožňuje chôdzu, a pevnou pätou na lyžovanie. Dnes sú jednoznačne najrozšírenejšie takzvané „špendlíkové“ spojenia. Zaujímavosťou je, že vynálezca Fritz Barthel v 80. rokoch márne hľadal záujemcov o svoje revolučné putá šesť rokov. Až v roku 1990 prejavil Dynafit záujem, licencoval svoj patent a zvyšok je už história. Prakticky všetky touringové a freeridové lyžiarske topánky dnes majú vložky, ktoré umožňujú použitie špendlíkového viazania.

(Foto: Dynafit)
Nastavenie sily vyhadzovania (DIN), možnosť inštalácie bŕzd, hmotnosť a počet polôh a výška polôh päty sú hlavné charakteristiky, ktorými sa turistické lyžiarske viazanie vyznačuje. V závislosti od vášho lyžiarskeho štýlu, výšky, hmotnosti, veku a dĺžky topánok si môžete určiť odporúčané číslo DIN. Toto je množstvo sily, pri ktorej sa vaše väzby zlomia. Pri najľahších kravatách sa toto číslo zmeniť nedá a musíme si dať pozor na to, aké pevné kravaty si kúpime. Pri iných obvodoch sa dá DIN zmeniť, ale musíme si dať pozor aj na nastavenie správnej hodnoty. Freeride lyžiari musia dbať na to, aby viazanie bolo dostatočne pevné na väčšie sily, ktoré vznikajú pri freeride lyžovaní.
Brzdy sú prakticky rovnaké ako u Alpine viazania. Ich účel je tiež rovnaký - zabrániť tomu, aby sa nám lyže dostali do údolia (najmä pri nečakanom odopnutí). Pri turistických okruhoch máme dodatočný mechanizmus, ktorý fixuje brzdy v režime chôdze. Samozrejme, nemajú ľahké brzdové spojky. Ich prácu (vraj) vykonáva popruh, ktorý je pripevnený k lyžiarskej topánke.
Stupeň, lišta, polička alebo iná zdrobnenina sa používa na pomenovanie rôznych úrovní sklonu päty. Na strmších svahoch nám táto opora umožňuje lepšie využiť krok a tiež lepšie zaťažiť kože, ktoré sťažujú sklz. Niektoré viazania majú jednu, niektoré dve vyššie úrovne pre pätu.

(Foto: Marker)

(Foto: Dynafit)
Nastavenie sily vyhadzovania (DIN), možnosť inštalácie bŕzd, hmotnosť a počet polôh a výška polôh päty sú hlavné charakteristiky, ktorými sa turistické lyžiarske viazanie vyznačuje. V závislosti od vášho lyžiarskeho štýlu, výšky, hmotnosti, veku a dĺžky topánok si môžete určiť odporúčané číslo DIN. Toto je množstvo sily, pri ktorej sa vaše väzby zlomia. Pri najľahších kravatách sa toto číslo zmeniť nedá a musíme si dať pozor na to, aké pevné kravaty si kúpime. Pri iných obvodoch sa dá DIN zmeniť, ale musíme si dať pozor aj na nastavenie správnej hodnoty. Freeride lyžiari musia dbať na to, aby viazanie bolo dostatočne pevné na väčšie sily, ktoré vznikajú pri freeride lyžovaní.
Brzdy sú prakticky rovnaké ako u Alpine viazania. Ich účel je tiež rovnaký - zabrániť tomu, aby sa nám lyže dostali do údolia (najmä pri nečakanom odopnutí). Pri turistických okruhoch máme dodatočný mechanizmus, ktorý fixuje brzdy v režime chôdze. Samozrejme, nemajú ľahké brzdové spojky. Ich prácu (vraj) vykonáva popruh, ktorý je pripevnený k lyžiarskej topánke.
Stupeň, lišta, polička alebo iná zdrobnenina sa používa na pomenovanie rôznych úrovní sklonu päty. Na strmších svahoch nám táto opora umožňuje lepšie využiť krok a tiež lepšie zaťažiť kože, ktoré sťažujú sklz. Niektoré viazania majú jednu, niektoré dve vyššie úrovne pre pätu.

(Foto: Marker)
Kože
Kože nám umožňujú liezť s lyžami. Chĺpky na spodnej strane koží sú všetky zarovnané pod rovnakým uhlom a umožňujú im posúvať sa dopredu. Keď je sila v opačnom smere, sú však zasadené do snehu a zabraňujú tak skĺznutiu lyže. Zvyčajne sú vyrobené z kombinácie mohéru (vlna z angorských oviec) a nylonu.
Mohér dodáva kožiam výbornú kĺzavosť, menšiu váhu a skladá sa do menšieho objemu. Kože zo 100% mohéru sú preto stálicou napríklad pri súťažných skitouringoch. Nylon je na druhej strane odolnejší, ponúka lepšiu priľnavosť a lepšie sa správa za mokra. Rôzne zmesi týchto dvoch materiálov nám tak poskytujú spektrum rôznych typov pleti. Ak hľadáme rýchle skiny, poteší nás väčší podiel mohéru. Ak nám ide hlavne o robustnosť, zvolíme kože s vyšším podielom nylonu.
Kĺzanie a priľnavosť poťahov závisí najmä od snehových podmienok a sklonu svahu. Žiadna koža nás neudrží na živom ľade a žiadna nezvládne svahy nad 20°-30°. V podstate sú kože impregnované, čo pomáha predchádzať hromadeniu snehu na samotných kožiach. Táto impregnácia sa časom opotrebuje, preto je rozumné ju z času na čas obnoviť. Napriek všetkému je ťažšie zabrániť hromadeniu snehu v premenlivých poveternostných podmienkach. Povedzme pri prechode snehového podkladu s výrazným teplotným rozdielom (povedzme pri prechode medzi zimnými a jarnými podmienkami). V tomto prípade si môžeme pomôcť použitím vosku a mastí, ktoré zabraňujú hromadeniu snehu.
Na druhej strane sú skiny vybavené lepidlom, ktoré nám umožňuje ich nalepenie na lyže. Samotná inštalácia od nás vyžaduje určitú prax. Keď lepidlo časom povolí, je potrebné ho obnoviť alebo vymeniť. Tým sa zabráni hromadeniu snehu medzi pokožkou a lyžou. Po použití sa koža nalepí na špeciálne pásky, čo uľahčuje inštaláciu pri opätovnom použití. Môžeme lepiť aj kožu na kožu, ale ak máme silné, nové lepidlo, budeme mať problémy s oddeľovaním. Navyše to má za následok rýchlejšie opotrebovanie samotného lepidla.
Pri výbere poťahov na turistické lyže musíme zvážiť maximálnu šírku našich lyží. Tú nájdeme v prednej časti lyže (väčšinou sú všetky ostatné technické parametre - dĺžka, šírka, rádius - uvedené v spodnej časti lyže). Od nej môžeme odpočítať šírku obrubníkov a možno ešte jeden milimeter (spolu 3-5 mm). Kože sa potom upravia tak, aby dokonale sedeli na vybranú lyžu.

(Foto: Fischer)Mohér dodáva kožiam výbornú kĺzavosť, menšiu váhu a skladá sa do menšieho objemu. Kože zo 100% mohéru sú preto stálicou napríklad pri súťažných skitouringoch. Nylon je na druhej strane odolnejší, ponúka lepšiu priľnavosť a lepšie sa správa za mokra. Rôzne zmesi týchto dvoch materiálov nám tak poskytujú spektrum rôznych typov pleti. Ak hľadáme rýchle skiny, poteší nás väčší podiel mohéru. Ak nám ide hlavne o robustnosť, zvolíme kože s vyšším podielom nylonu.
Kĺzanie a priľnavosť poťahov závisí najmä od snehových podmienok a sklonu svahu. Žiadna koža nás neudrží na živom ľade a žiadna nezvládne svahy nad 20°-30°. V podstate sú kože impregnované, čo pomáha predchádzať hromadeniu snehu na samotných kožiach. Táto impregnácia sa časom opotrebuje, preto je rozumné ju z času na čas obnoviť. Napriek všetkému je ťažšie zabrániť hromadeniu snehu v premenlivých poveternostných podmienkach. Povedzme pri prechode snehového podkladu s výrazným teplotným rozdielom (povedzme pri prechode medzi zimnými a jarnými podmienkami). V tomto prípade si môžeme pomôcť použitím vosku a mastí, ktoré zabraňujú hromadeniu snehu.
Na druhej strane sú skiny vybavené lepidlom, ktoré nám umožňuje ich nalepenie na lyže. Samotná inštalácia od nás vyžaduje určitú prax. Keď lepidlo časom povolí, je potrebné ho obnoviť alebo vymeniť. Tým sa zabráni hromadeniu snehu medzi pokožkou a lyžou. Po použití sa koža nalepí na špeciálne pásky, čo uľahčuje inštaláciu pri opätovnom použití. Môžeme lepiť aj kožu na kožu, ale ak máme silné, nové lepidlo, budeme mať problémy s oddeľovaním. Navyše to má za následok rýchlejšie opotrebovanie samotného lepidla.
Pri výbere poťahov na turistické lyže musíme zvážiť maximálnu šírku našich lyží. Tú nájdeme v prednej časti lyže (väčšinou sú všetky ostatné technické parametre - dĺžka, šírka, rádius - uvedené v spodnej časti lyže). Od nej môžeme odpočítať šírku obrubníkov a možno ešte jeden milimeter (spolu 3-5 mm). Kože sa potom upravia tak, aby dokonale sedeli na vybranú lyžu.

Cvikla
Výber lyžiarskych topánok je podobný výberu lyží. V prvom rade si musíme zistiť, na aký účel budeme topánky používať, prípadne aké budú naše skitouringové ciele. Hlavným znakom turistických topánok je prechod medzi pružnou zvrškou umožňujúcou chôdzu a tuhým lyžiarskym režimom. Sú tiež vybavené rebrovanou gumenou podrážkou, ktorá umožňuje dobrú priľnavosť (a tiež inštaláciu mačiek), aj keď musíme liezť bez lyží. V posledných rokoch je s vývojom materiálov a technológií pozorovaný veľký pokrok ako vo väčšej pohyblivosti vrchnej časti topánky na jednej strane, tak v dobrej podpore pri lyžovaní na strane druhej. Okrem premysleného dizajnu veľmi pomohlo použitie uhlíkových vlákien a novších, výkonnejších plastových materiálov (grilamid). Nevýhodou týchto materiálov je, že sú extrémne tvrdé a nedajú sa tvarovať. Pri kúpe si preto musíme dať pozor, aby nám topánka dobre sedela na nohe.
Našťastie, vnútorná vložka prakticky všetkých topánok sa už dá tepelnou úpravou vytvarovať podľa našej nohy. Vďaka tomu môžeme výrazne zlepšiť pohodlie v topánke. Špecializované predajne a služby umožňujú aj dizajn vonkajšieho plášťa, pokiaľ to materiály dovoľujú.
S rôznou pohyblivosťou, tvrdosťou, počtom spôn sa topánky delia na vhodnejšie na lezenie a na tie, pri ktorých je zjazd príjemnejší k pokožke.
Rozsah pohybu hornej časti (rozsah pohybu manžety) sa pohybuje od 25° (freeride), 50°-65° (klasické turistické lyžovanie) až po dobrých 70° (súťaže a rýchlostné stúpania). Na dlhšie túry sa určite odporúča topánka, ktorá umožňuje väčší pohyb v členku (60°) a tým aj prirodzenejší krok.
Pri výbere tvrdosti topánky musíme brať do úvahy našu váhu, štýl a znalosti z lyžovania. Pružnosť topánky udáva flex index, ktorý sa líši od výrobcu k výrobcovi. Hodnoty sa pohybujú od 60 do 130, pričom vyššie hodnoty znamenajú väčšiu tvrdosť obuvi. Vyšší počet spôn (3-4) a remienok pre dodatočnú oporu v hornej časti nám zvyčajne napovedajú, že topánka je nadšenejšia z lyžovania. Ľahšie topánky do kopca majú menej spôn.
Pri výbere turistickej lyžovačky je dôležité myslieť aj na kompatibilitu s vybraným viazaním.

(Foto: Dynafit)
Našťastie, vnútorná vložka prakticky všetkých topánok sa už dá tepelnou úpravou vytvarovať podľa našej nohy. Vďaka tomu môžeme výrazne zlepšiť pohodlie v topánke. Špecializované predajne a služby umožňujú aj dizajn vonkajšieho plášťa, pokiaľ to materiály dovoľujú.
S rôznou pohyblivosťou, tvrdosťou, počtom spôn sa topánky delia na vhodnejšie na lezenie a na tie, pri ktorých je zjazd príjemnejší k pokožke.
Rozsah pohybu hornej časti (rozsah pohybu manžety) sa pohybuje od 25° (freeride), 50°-65° (klasické turistické lyžovanie) až po dobrých 70° (súťaže a rýchlostné stúpania). Na dlhšie túry sa určite odporúča topánka, ktorá umožňuje väčší pohyb v členku (60°) a tým aj prirodzenejší krok.
Pri výbere tvrdosti topánky musíme brať do úvahy našu váhu, štýl a znalosti z lyžovania. Pružnosť topánky udáva flex index, ktorý sa líši od výrobcu k výrobcovi. Hodnoty sa pohybujú od 60 do 130, pričom vyššie hodnoty znamenajú väčšiu tvrdosť obuvi. Vyšší počet spôn (3-4) a remienok pre dodatočnú oporu v hornej časti nám zvyčajne napovedajú, že topánka je nadšenejšia z lyžovania. Ľahšie topánky do kopca majú menej spôn.
Pri výbere turistickej lyžovačky je dôležité myslieť aj na kompatibilitu s vybraným viazaním.

(Foto: Dynafit)
Tyčinky
Vzhľadom k väčšej záťaži, ktorá sa pri skialpinizme vyskytuje, je dôležité vyberať palice, ktoré sú vyrobené z kvalitných materiálov. Povinné sú aj široké snežnice, ktoré zabraňujú tomu, aby sa naše palice zaborili hlboko do snehu. Len tak nám môžu ponúknuť primeranú podporu. Okrem rukoväte je vítaný aj pogumovaný spodný grip. Pri traverzovaní svahu možno palicu držať nižšie a tým dať paži viac odpočinku. Popruhy sa vo všeobecnosti používajú iba pri lezení. Pri zostupe sa nikdy nepoužívajú popruhy. K mnohým zraneniam ramien dochádza v dôsledku používania popruhov pri lyžovaní. Je tiež mimoriadne dôležité, aby sa popruhy nikdy nepoužívali pri pohybe v lavínovom teréne. Pri turistickom lyžovaní sa dnes najčastejšie používajú dvojdielne palice, ktoré umožňujú nastavenie rôznych dĺžok, alebo pevné, jednodielne palice. Výhoda trojdielnych palíc, ktoré sa skladajú veľmi krátko, bledne v porovnaní s tým, že lyže máme stále so sebou na batohu.

(Foto: Čierne vrany)

(Foto: Čierne vrany)