Chodím, tak idem je výnimočná kniha od autora Marjana Bradeška, ktorý sa bez váhania zaraďuje k výnimočným menám slovinskej horolezeckej literatúry, akými sú Julius Kugy, France Avčin, Marijan Lipovšek či Tine Mihelič. V mnohých aspektoch možno predčí aj ich výnimočné rozprávanie, keďže Bradeško vyniká ako vynikajúci stylista, ktorý vie majstrovsky sprostredkovať svoje myšlienky a pocity čitateľovi (z predhovoru Andreja Mašera).

Marjan Bradeško s vycibreným zmyslom pre slová vytvára obrazy a vyvoláva v čitateľoch pocity, ktoré ich neodolateľne pozývajú do prírody a hôr. Aj keď je kniha beletria, čitatelia v nej nájdu dostatok inšpirácie na objavovanie krásnych miest v horách i mimo nich. V tridsiatich dvoch (32) príbehoch autor opisuje svoje cesty z krasových rovín slovinskej Istrie do Triglavu, z temných roklín predhoria Julských Álp až po vrchy Haloze. Leží medzi rodnými kopcami Polhovgradu, ale pozýva čitateľa aj za hranice, do Západných Julských Álp a Sliezskych Álp. Pomedzi to pridáva dojmy z túr medzi levanduľovými poliami v Provensálsku či medzi jazerami v Pyrenejach a nakoniec vyráža na niekoľko viacdňových túr po Slovinskej horskej ceste. Cez Bradeškove opisy sa nesie vôňa skorej jari, čitateľ cíti žiaru bielych skál v horúcom lete, ustupuje pred zimnými búrkami, ustráchane čaká na medveďa tam, kde žiadny nie je, alebo sa smeje na zaujímavých príhodách, ako je záchrana psa zo zamrznutej Veľkej Dniny či pohľad na horárku v Belom potoku.

So slovnou zásobou, ktorá sa zdá nekonečná, autor umne vyberá tie najvhodnejšie slová, ktorými vyjadruje svoje hlboké pocity a myšlienky. Čítanie knihy vedie k priamemu pocitu spaľujúcej náklonnosti k horám, ktorá prerastá do čistej lásky. Každý opis Bradeška oživuje prírodu, neustále čitateľovi pripomína krásu horského sveta (z predhovoru Andreja Mašera).

V knihe prežívame chvíle, keď autor počas horskej túry prestáva dýchať a splýva s prírodou, napríklad keď sa započúva do ľadového spevu hory na Ratitovci. Bradeško svojim majstrovským opisom atmosféry sprostredkúva čitateľovi mrazivý a nadpozemský zážitok, ktorý je vyjadrený prostredníctvom básne zamrznutej krajiny. Pozoruhodná je Bradeškova schopnosť sprostredkovať ticho a jemnosť prírody, umožňujúca čitateľovi vnímať horský svet úplne novým spôsobom.

Marjan Bradeško , tiež autor dvoch cestovateľských sprievodcov a dvoch biznis kníh, sa s čitateľmi podelí o svoju lásku k horám v knihe Chodím, tak idem. Jeho spis ich pozýva, aby sa k vrcholom hôr približovali s rešpektom a rozvahou a brali si so sebou spomienky, ktoré im dodajú silu v každodennom živote. Táto kniha nepochybne predstavuje výnimočný doplnok slovinskej horolezeckej literatúry a odhaľuje autorovo hlboké spojenie s horským svetom.

KNIHA JE NAPÍSANÁ V SLOVENČINE.